Deň 1.

Ale tento môj je skôr plný strachu a neistoty z ďalšieho dňa. 

Ak si človek niekedy myslí, že sa s vlastných chýb už poučil, vždy sa nájde niečo, čo mu pripomenie ako kruto sa mýli. Ja som nato prišla včera. Samozrejme, vlastnou vinou ale predsa ma to zaskočilo. Ublížiť niekomu, kto sa stane pre nás stredom vesmíru je vždy rana, ktorá s nami zamáva. 

Vždy som bola tá, od ktorej pýtali rady ako myslieť a robiť správne a teraz, keď som spravila chybu ja sama, nedokážem nájsť správne slová, žiadne riešenie, ktorým by som to napravila. Je to tak správne? Je správne myslieť si, že sa môže všetko, keď časom zistíme, že to všetko má svoju cenu?

Berte moje slová vážne, sú to totiž slová porazenej. Vlastným egom, pýchou a túžbou pomstiť sa za niečo, čo malo byť už dávno zapadnuté prachom.

Som Snehulienka

Som  len Človek

.... a v tomto blogu vám ukážem, akú to má silu...