Deň 4.
Publikované 15.07.2013 v 17:34 v kategórii Denník, prečítané: 178x
" Je dôležité pamätať si krásne chvíle, no netreba zabúdať aj na tie smutné. V tých je sila budúcnosti."
Len máloktoré veci vo mne vyvolávajú pocit melanchólie. Nemôžem povedať, že si každý deň spomeniem na niečo z detstva, či niečo, čo ma teší. Ale určite si spomínam na veci, ktoré ma zrazili do kolien.
Bolo ich veľa, no nikdy som nemala tendenciu sa ľutovať. Nikdy som nemala potrebu sa podeliť s niekým o to, čo sa vo mne deje. Nie som typ, ktorý sa nechá ľutovať. No práve dnes som prišla nato, že občas je to na mieste. Občas závidím ľuďom, ktorí dokážu povedať čo ich trápi a otvorene priznať, že sú ľudia. Vyzerať silná, nepoddať sa a ostať stále vzpriamená dá námahu, no k tomu som bola vychovaná.
Čo ma ale skutočne desí je predstava, že keby som prejavila slabosť, keby som ukázala nechránenú chvíľku, našiel by sa niekto, kto by to podlo využil.
A tak sa vás pýtam: Myslíte si, že je správne ukázať, že niečo cítime, ak aj vieme, že nám to niekto podlo skritizuje, alebo byť silným, a tvrdým pre celý svet, zatiaľ čo vnútro praská a mení sa v prach?
Oboje má privysokú cenu, nie som si istá, či je každý schopný zaplatiť...
Komentáre
Celkom 0 kometárov