Deň 9.

Dnes som videla film, ktorý mi potvrdil len to, čo som si dlhé roky myslela.

Už od malička som tvrdila, že ľudia sa nedelia na dobrých a zlých ale na pekných  a škaredých. To je delenie, ktoré tento svet schvaľuje. Krása nesie zo sebou moc. A nech si ktokoľvek myslí čokoľvek, nepresvedčí ma o opaku. Každý deň sa stretávam s prípadmi, ktoré mi to potvrdzujú. Nejde o to, že by som sa sama radila medzi škaredých alebo medzi krásnych. Pohŕdam týmto systémom pretože viem, že je nesprávny. No nejak sa nemôžem zbaviť pocitu, že čím ďalej, tým viac som sama hodnotená týmto nezmyselných kritériom existencie. Prečo teda píšem práve o tomto?

Poviem vám prečo!

Pretože kamkoľvek sa dnes pozriem nevidím slušných a normálnych ľudí, ale krásne plastikové barbie a ešte umelejších a do seba zahľadenejších kenov, ktorí si nevidia ďalej od nosa. Že urážam, lebo im závidím?

Ani náhodou, mám sa rada taká, aká som. Len mi je smutno keď vidím, ako ideály, o ktorých ma odmalička presviedčali že sú správne,  a že ženská nemusí byť nutne lacná, aby ju muži obdivovali sú teraz akoby priehľadné a strácajú sa v oblastiach kde tým dievčatám končí výstrih. 

Nie som žiaden anjelik, sama viem, že som v mnohom sklamala. Ale som hrdá nato, že môj život netvorí krabička s make-upom a duchaprítomné rozhovory na tému: "Preboha, vidíte jej vlasy?? To odkiaľ ju vykopali?"